strapateslnko

... práve neviem o čom...
To príde.

No čo robiť... Trpieť "samomluvou" v samote je dobrou prevenciou. Aj písať o ničom. Možno sa utriedia myšlienky, znovu sa nájde nejaký krátkodobý cieľ... alebo niečo iné, čo si ani neviem predstaviť, pretože vôbec neviem čo mám na mysli. Malo by to byť len tak, bez kontroly, ale neviem si pomôcť. Veď mi nemusí všetko dávať zmysel, veď nemusím byť taká kritická. Od dokonalosti mám míle ďaleko! Pred zverejnením nečítam! Ale načo to píšem ... Tá sprostá kontrola... komu sa chcem páčiť! JA sebec!!!! Chcem byť pochopená... nemožné! Asi nemám čo povedať... Mám. Ale je to ťažké a neviem či mám. "Zmena je stabilná" - napadlo mi to k tomu, že som sa zmenila, ale práve sa mi nechce rozmýšlť čo to znamená. Ach tá moja kontrola - všetko zruším ale kde je moja vôľa? ... a či je vôbec moja. - Nestačí len zakázať Treba aj chcieť! Nemala by som sa snažiť pre vás. Keby ste mi tak boli ukradnutý. Keby som si bola tiež. "Ak to čítaš, je mi to jedno!" Aj ak nečítaš, aj ak nechápeš... noačo:) ZASE SA KLAMEM. A vlastne ani neviem... Cítim sa spokojne, ale to je len pocit. Rada som sama, ale aj nerada. ASi zase len niečo očakávam .

Čo dodať k ničomu? - Aj tak som to ešte čítala - neviem si pomôcť. Mám nejaký prehnaný rozptyl myšlienok,ale je to dúfam len taký stav. Ja sa z neho vyspím .. alebo porodím. -Mal to byť vtip, Ale kto by sa smial... No čo už so mnou.