strapateslnko

Nachádzame sa až nápadne často. Dokonca sa mi niekedy zdá, že zbytočne. Nachádzame sa náhodou, ktorá nieje náhodou, alebo cielene, no pravý ciel mi aj tak nepoznáme... a ja trpím. Trpím pretože chcem. Zakaždým niečo iné a často iné ako chce ten s kým som sa stretla. Keď sa nachádzame sme šťastný, no všetko raz končí -a začnem si to vysvetľovať:

Je to ako v Malom princovi, ktorý si skrotil líšku a potom ako sa rozlúčili už nikdy nezistil čo sa s ňou stalo. Líške stačí vidieť obile, no Malý princ trpí keď o nej nevie, trpí tiež keď nevie čo je s kvetinou.... Nechcem s ním porvnávať svoje priateľstvá, pretože moja láska je sebecká. On sa napríklad zmieril s tým, aký človek je pijan, alebo aj s tým že obyvateľ inej planéty bude stále rozsvecovať lampy. A ak sa aj nezmieril...určite mu stačil pomyslenie že ich nechápe. A mne nestačí.... :(   Trápi ma, že neovplyvňujem to čo sa s nimi deje ďaľej. Cítim sa za nich zodpovedná. Človek by povedal: "toje dobre, veď sme zodpovedný za to čo sme si sktotili"...

Som až sebecky zodpovedná! Snažím sa ľudí zmeniť. Idealizujem si ako im môžem pomôcť, no často to nie je možné, neikedy to ani nieje reálne... Sebecká idealizácia: potrebuje ma. Jeho sebecká chuť: potrebujem ju... Či to tak naozaj bolo overí len trpezlivosť (väčšinou to tak nieje)

Odmietam byť sebecky zodpovedná. Nebudem očakávať ocenenie, ani dobrý pocit. Už viac nechcem!!!   :)   

 Ak sa nájdeme, alebo ak sa znvunájdeme... nebude to už zbytočné.