strapateslnko

...začala som pisať o stíhačke, ktorá spadla z oblohy, no vymazalo sa... Tak pišem znovu....ale mala som chuť vzdať to...   

Preletela mi ponad hlavu... prudko som sa pozrela hore a keď už bola tak ďaleko, že bolo vidno len krivoľaký tmavý pás dymu, pás skončil.    Čistá obloha a na nej prerušená čiara.   Zdalo sa mi že niečo padá, potom som nevidela nič...Dlho som sa tam pozerala a keď som živá prešla cez 2 cesty, zbadala som bielu čiaru- smerovala k zemi. Potom  chvíľu nebolo vidieť nič a na druhej strane všetkých troch ciest, už stíhačka stíhala rovno:) 

Čo z toho vyplýva?                 

Nevzdávať sa! Keď sa aspoň jeden zo všetkých nevzdá, môže zachrániť veľa ľudí (ak nezachráni- tak tak to má byť:)   Nevzdávať sa! Keď padá jeden padajú aj iný v časopriestore. Môžeme to vidieť na gumenej sieti.. písal o tom A. A. a ja som to nezažila:) lebo som sa nevzdala:) Ale možno aj zažila, len to nebol pád ale vzlet- ak je to pri gravitácii u ľudí  možné. Stíhačka nespadla, tak sa nevzdávajte- ani v  poslednej chvíli.

Odčiniť to!

Čo odčiniť? - To že predtým, ako som sa nevzdala som sa nachvíľu vzdala a  nahnevala- najskôr na problém potom na seba. A keď si uvedomím koľko škody spôsobí taká nahnevaná stíhačka v časopriestore...  ale môže to odčiniť- zatiaľ nevieme aký dôležitý náklad vezie. A keď potom pristane na zemi, vybalí to čo mohlo zhorieť... ale nezhorelo.

Neprirásť k zemi

Mala by znovu letieť, poučila sa napravila škodu, tak zas vzlietne. No hore jej bude chýbať Zem, tak sa zas vráti a zase vzlietne a... Našťastie každý  let a každé pristátie je iné... ťažké-ľahké nevzdáva sa...

Má úsmev:) ale len vďaka tomu, že prešla tie tri cesty.