...začala som pisať o stíhačke, ktorá spadla z oblohy, no vymazalo sa... Tak pišem znovu....ale mala som chuť vzdať to...
Preletela mi ponad hlavu... prudko som sa pozrela hore a keď už bola tak ďaleko, že bolo vidno len krivoľaký tmavý pás dymu, pás skončil. Čistá obloha a na nej prerušená čiara. Zdalo sa mi že niečo padá, potom som nevidela nič...Dlho som sa tam pozerala a keď som živá prešla cez 2 cesty, zbadala som bielu čiaru- smerovala k zemi. Potom chvíľu nebolo vidieť nič a na druhej strane všetkých troch ciest, už stíhačka stíhala rovno:)
Čo z toho vyplýva?
Nevzdávať sa! Keď sa aspoň jeden zo všetkých nevzdá, môže zachrániť veľa ľudí (ak nezachráni- tak tak to má byť:) Nevzdávať sa! Keď padá jeden padajú aj iný v časopriestore. Môžeme to vidieť na gumenej sieti.. písal o tom A. A. a ja som to nezažila:) lebo som sa nevzdala:) Ale možno aj zažila, len to nebol pád ale vzlet- ak je to pri gravitácii u ľudí možné. Stíhačka nespadla, tak sa nevzdávajte- ani v poslednej chvíli.
Odčiniť to!
Čo odčiniť? - To že predtým, ako som sa nevzdala som sa nachvíľu vzdala a nahnevala- najskôr na problém potom na seba. A keď si uvedomím koľko škody spôsobí taká nahnevaná stíhačka v časopriestore... ale môže to odčiniť- zatiaľ nevieme aký dôležitý náklad vezie. A keď potom pristane na zemi, vybalí to čo mohlo zhorieť... ale nezhorelo.
Neprirásť k zemi
Mala by znovu letieť, poučila sa napravila škodu, tak zas vzlietne. No hore jej bude chýbať Zem, tak sa zas vráti a zase vzlietne a... Našťastie každý let a každé pristátie je iné... ťažké-ľahké nevzdáva sa...
Má úsmev:) ale len vďaka tomu, že prešla tie tri cesty.
Komentáre
strapatemuslnku
A ešte predstavte si smejúcu sa stíhačku... je to možné?
vlasne prečo nie vietor, alebo tlak vzduchu by tam hore otvoril ústa každému...asi takto :O
Pri vecsej rychlosli možmo aj viac...
niekedy...
sestko
vcera poobede